Pražské metro je neoddeliteľnou súčasťou každodenného života hlavného
mesta Českej republiky (ČR), keď denne prepraví viac ako 1,6 milióna
cestujúcich. Tvorí základ siete mestskej hromadnej dopravy v Prahe. Bolo
jediným podzemným metrom v bývalom Československu a jediným je aj v ČR.
V súčasnosti meria sieť pražského metra 65,4 km a tvoria ho tri linky
označené písmenami a odlíšené farbami. Linka A je zelená a vedie z
Dejvíc do Hostivaře. Linka B vedie približne v smere
juhozápad-severovýchod medzi Zličínom a Čiernym mostom a označuje sa
žltou farbou. Linka C, medzi konečnými stanicami Háje a Ládví, sa ďalej
rozrastá smerom k výstavisku v Letňanoch. Typická je pre ňu červená
farba a vedie približne v smere sever-juhovýchod. Okrem rozširovania
existujúcich trás sa v roku 2022 začala výstavba novej linky D, pre
ktorú bude charakteristická modrá farba.
Na systém pražského metra nadväzuje systém električiek a autobusov, obe
siete boli postupne upravované tak, aby sa stali "napájačmi" metra.
Podzemná dráha v Prahe je tzv. "ťažké" metro sovietskeho typu, budované
so snahou o dosiahnutie čo najvyššej prepravnej kapacity. Väčšina úsekov
trate je vedená pod povrchom, iba niekoľko okrajových úsekov je
nadzemných. Súčasťou okolia staníc metra je orientačný a informačný
systém pre cestujúcich pozostávajúci z grafických navigačných tabúl a
takisto akustické i mechanické navigačné zariadenia pre nevidiacich.
História pražského metra siaha do 19. storočia a je spojená s
iniciatívou Ladislava Rotta. V roku 1898 prišiel tento pražský obchodník
s prvým návrhom na výstavbu podzemnej trate, ktorá by bola podobná
metrám európskych veľkomiest tej doby.
Rott navrhoval mestskej rade využiť práce na kanalizácii a asanácii
Starého mesta, súčasne s ktorými by sa začali stavby tunelov prvých
liniek podzemnej trate. Pražskej rade sa však jeho návrhy nepozdávali a
tak celý projekt upadol na niekoľko desaťročí do zabudnutia.
Ďalšie plány na výstavbu metra sa objavili v predvojnovom
Československu. Projekt s názvom "Podzemná rýchla dráha pre Prahu"
predložili v roku 1926 Vladimír List a Bohumil Belada. Zaujímavé návrhy
na výstavbu podzemných tratí boli tiež prihlásené do súťaže elektrických
podnikov hlavného mesta Prahy, ktorá sa konala v roku 1931.
Stavba trasy A sa prakticky začala pred druhou svetovou vojnou, ale v
roku 1941 ju kvôli vojnovej situácii ukončili. Dopravná situácia v Prahe
sa ale rapídne zhoršovala, električkové siete boli často neúnosne
preplnené. Potrebné a efektívne riešenie predstavovala jedine nová
podzemná dopravná sieť, a tak sa v roku 1966 začala výstavba pražského
metra. S jeho otvorením sa počítalo v roku 1970, štvorročné oneskorenie
spôsobil nedostatok skúseností.
Slávnostné otvorenie prvého úseku trasy C sa uskutočnilo 9. mája 1974 o
9. hodine a 19. minúte. Išlo najmä o politickú manifestáciu, na ktorej
sa zúčastnil generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany
Československa (ÚV KSČ) Gustáv Husák a ďalší členovia politbyra.
Najstaršia časť trasy A začala prevádzku v roku 1978, žltú linku B
spustili v roku 1985.
Budovalo sa v náročných geologických podmienkach a celý systém sa
označoval ako stavba storočia. Po roku 1989 väčšinu staníc s
ideologickými názvami premenovali na názvy zodpovedajúce príslušným
mestským častiam, v ktorých sa nachádzali. V 90. rokoch 20. storočia
prebehla obmena vozového parku rekonštrukciami sovietskych vozňov a
nákupom nových súprav.
V auguste 2002 prišlo k zaplaveniu metra v dôsledku povodní na rieke
Vltava. Niektoré úseky metra boli mimo prevádzky až do marca 2003, čo
spôsobovalo časté dopravné kolapsy. Pri rekonštrukcii sa kládol dôraz na
ochranný systém metra, aby sa podobným udalostiam v budúcnosti
predchádzalo. V rokoch 2004 - 2010 sa siete metra postupne predlžovali a
modernizovali.
Pražské metro je veľkolepým dielom niekoľkých generácií a v súčasnosti
znamená nenahraditeľný, kvalitný a ekologický spôsob každodennej
prepravy nielen pre obyvateľov českej metropoly, ale aj pre jej
návštevníkov z celého sveta.